Pár dní pred skúškami

8. března 2013 v 22:18 |  Piaty ročník
Skúšky sú čoraz bližšie, nervozita stúpa, narazil som na ďalšie kúzlo, ktoré mi nejde. Dnes som sa dozvedel o novej úlohe v hre, ktorá prebieha na hrade.



Ráno som sa zobudil mimo postele, vo vstupnej hale. Znovu som bol námesačný, pri tom pravidelne beriem bezsenný spánok. Už to nie je normálne. Ak sa mi to stane ešte raz, okamžite zájdem za Sayakou. Môže to byť celkom nebezpečné a ja o problémy nestojím.

Išiel som na raňajky, kde nikto nebol. Zdalo sa mi to veľmi čudné, obvykle sú tam už nasáčkovaní nejakí ľudia a dnes ani nohy - dokonca žiaden profesor. O chvíľu sa už ale začali do siene hrnúť študenti a trochu mi odľahlo. Išiel som sa radšej prejsť a ako som tak kráčal chodbou, zrazu sa školským rozhlasom ozvalo, že dnes na obede bude vyhlásená nová úloha. Celkom ma to potešilo, aj keď mám toho dosť na práci. Idú skúšky a veľmi starostlivo sa pripravujem.

Na tretiu hodinu som sa odobral do astronomickej veže. Hodinu som ani nevnímal, stále mi prebiehalo hlavou, čo sme vlastne robili predošlý deň, keďže som bol včera taký unavený, že som sa rovno zložil do postele. Po hodine som mal konverzáciu s Clarou, ktorá mi požičala zošit. Boli v ňom štyri nové formule - vyčarovanie kameňa, jeho zničenie, opravujúce zaklínadlo a ničiace zaklínadlo. Všetky som si skúsil a ničiace mi vôbec nešlo. To ma dosť zarazilo a trochu aj podráždilo. Cvičil som ho asi pätnásť minút a stále nič, budem sa s tým musieť viac popasovať, rozmýšľam, že užijem nejaký elixír na stimuláciu mozgu.

Přeměnko sme nemali, ako obvykle. Stále odpadáva a profesorku ani nevídam. Ktovie, čo sa zase deje? Išiel som teda na numerológiu s tou presladenou čudnou profesorkou. Pripomenul som jej učivo a začala mi mágať líca, ako to robieva moja prababka Meggie. Tváril som sa kyslo, ale ona mala stále ten svoj zasnený výraz. Vykladala nám o význame nejaký vnútorných čísel, celkom ma to zaujalo, pretože sa to zhodovalo aj s mojou osobnosťou. Tá profesorka má buď šťastie, alebo v tom jednoducho niečo bude. Potom nám priniesla čaj, celkom ušiel a potom mi poradila, aby som bol viac otvorený citom. Je to vôbec možné? Vždy keď sa niekomu otvorím, tak buď odíde zo školy, alebo sa to všetko celé pokazí..

Po večeri som zostal v sieni a premýšľal nad všetkým možným. Pozrel som sa na hodinky a zistil som, že je už večierka. Vyšiel som teda pred sieň a započal svoje rutinné hliadkovanie. Vstúpil som do žalárov a prechádzal sa chladnými chodbami, sem-tam použijúc odhaľovacie zaklínadlo. Nikoho som nestretol, v poslednej dobe po večierke nestretávam nikoho. Dokonca ani profesori nehliadkujú, kašlú na to. Asi im to je jedno, čo mi je trochu ľúto. Mali by nám byť vzorom a zachytávať priestupky rovnako tak, ako my prefekti. Niekedy sa nazdávam, že celú tú robotu hádžu na nás a my už za nimi "lezieme" už iba s trofejou v ruke v podobe krpatého prváka, ktorý "zablúdil" alebo "stratil pojem o čase". Niekedy toho mám plné zuby a často krát pociťujem voči sebe krivdu..

Teraz sedím v klubovni a píšem tieto riadky a Aniyah sa dožaduje partičky dámy. No denníček, ty si veru až na druhom mieste, takže idem hrať dámu. Určite prehrám, ale nevadí. Dobrú noc.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama