Prázdninové dni

30. března 2013 v 14:21 | Anthony Poul |  Piaty ročník
Sedím a čítam. Nové učebnice sú pekné, viazané v koži s množstvom informácií pre dychtivého čitateľa. Avšak, akosi ma už opúšťa ten omamný cit výborného študenta, ktorý sa pomaly blíži k absolvovaniu školy. Cítim sa zle, hrozne, nechcem nikoho vidieť.



Prechádzal som sa bezcieľne po prašnej ceste v Portsmucku, kde som chvíľu sledoval rybník a vychutnával si aspoň na chvíľu počasie, ktoré nebolo daždivé a búrkové. Onedlho na to som sa rozhodol ísť späť do kotla, trápil ma hlad, tak som sa šiel najesť. Precestoval som hop-šup sieťou a sadol si k baru. O chvíľu si ku mne prisadla osoba, s ktorou som mal chuť najmenej sa baviť, Katie. Predstieral som záujem a popri tom som jedol šunku s chlebom. Ráno som poslal Aniyah sovu, kde je, a že ja som v kotli. Katie sa ma vypytovala aj na ňu a vo mne to vrelo, odkiaľ by som to mal vedieť?

Potom som sa išiel prevetrať do Malého Visánku. Prešiel som popri poliach a prezeral si stromy. Začalo pršať a vrátil som sa do kotla, kde bola Aniyah. Vypytovala sa na mňa a potom som sa jej ozval. Nevyzerala, že by bola nadšená. Navrhla mi, že by sme mohli ísť zbierať mak a snežienky, tak som pristal. Obliekol som si kápu, lebo vonku pršalo, vzal som si aj metlu, keby náhodou. Potom sme sa premiestnili kozubom a pustili sme sa do zbierana.

ZRAZU sa tam ako z čistého neba zjavila Katie s Matthewom. To už bola posledná kvapka, ktorá pretiekla cez môj pohár trpezlivosti. Ako by nás sledovali, alebo čo. Odkiaľ vedeli, že sme tam? Nikomu sme nič nehovorili. Veľmi zaujímavé. Vyhodil som z vreciek všetky saky-paky čo som stihol nazbierať, počnúc aj listami brezy, schytil som metlu a bez slova som odišiel. Stále to musí niekto pokaziť, nikdy s ňou nemôžem byť aspoň na chvíľu sám? Asi nie. Aniyah to zrejme taktiež nevadí, tak prečo by malo mne.

Núti ma to premýšľať nad mnohými vecmi, počnúc našim vzťahom až po zotrvanie na škole. Zdá sa mi, ako by nás chcela Katie rozdeliť. Už len keď ju vidím, tak mi znechutí celý deň..

Blíži sa šiesty ročník a s ním aj príprava na OVCE. Nemám pocit, že by som nezvládol štúdium, ale čím ďalej, tým viac mám pocit, že sa tam už nechcem vrátiť..
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 aniyah-eltharin aniyah-eltharin | 30. března 2013 v 14:55 | Reagovat

opovaž sa odísť :O

2 Clara Clara | Web | 30. března 2013 v 18:44 | Reagovat

Přesně tak.. ať tě to ani nenapadne!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama