Štvrtá úloha a večerné prekvapenie

10. března 2013 v 23:58 | Anthony Poul |  Piaty ročník
Vstal som, keď Aniyah ešte spala. Nechal som jej kľúčik, nech sa po ňu potom nemusím vracať, nevedel som, kedy by som sa vrátil. Zišiel som dolu na raňajky. Chvíľu som sa ponosoval na mastnú slaninu, no trochu som si z nej uždibol. Rozhliadol som sa a pozrel som sa na začarovaný strop. Prevaľovali sa na ňom ťažké oceľovosivé mraky, čo signalizovalo, že dnes už tak pekne nebude. Už nech je leto a horúčavy, než takéto náladové počasie, no to som ešte nevedel, čo ma čaká..


Po raňajkách som sa stretol s Clarou. Vraj už prišla na dve zaklínadlá z nášho výskumu - výsledok ma neskutočne sklamal. Ani jedno z nich nebolo použiteľné pre bežný život. Tak ma to rozrušilo, že som sa rozhodol ísť sa prevetrať.

Vyšiel som teda von na nádvorie. Išiel som najprv k sklenníkom, zaliať si svoju chabú úrodu na pole. Odtiaľ som sa vydal smerom k Prasinkám, kde bolo postavené hracie pole pre dámu a sadol som si tu na tribúny. Bola tam aj Gina s tým prvákom, čo sa večne oblieka do ružového. Ešte aj vlasy má ružové. Tak ma teraz premkla myšlienka, či náhodou nie je teplý, ale asi je. Začalo sa hrať, až keď prišla Clara. To už profesor Aquarin rozostavil figúrky na hracom poli, profesori sa obliekli do modrého, zatiaľ čo Clarin tým sa obliekol do červeného. Keďže ich bolo málo, obliekol som sa do červeného aj ja. Popri tom som započul rozhovor medzi tým chlapcom v ružovom a Katherine a Valentine. Ten ružový sa ponosoval, že si "handry", ktoré majú na sebe hráči, neoblečie. Telom mi prebehla iskra hnevu. Ako môže byť niekto taký rozmaznaný?

Hralo sa. Nakoniec mala Clara najviac bodov spolu s týmom Hanny Deshanel. Počas hry sedel profesor Aquarin na stoličke. Keď išiel vyhodiť figúrku, ktorá vôbec nemala byť vyhodená, tak som sa ho drzo opýtal, či si sedí na vedení. Ha ha ha - čo sa to so mnou deje? Po tejto partičke som si zahral proti Aniyah. Bola fakt dobrá, ale bola to fajn hra. Prehral som len veľmi tesne! Priznám sa, že som viac pozeral po jej ladných krivkách, ako sledoval hru, to sa proste musí nechať..

Potom sme šli na večeru, no pána, to ale prešlo času čo? Tu nám Nomos oznámil, že sme skončili druhí, ale bez tak stále vedieme. Dúfam, že to dotiahneme až do konca s týmto krásnym výsledkom. Nedovolím Clare, aby ma porazila. To by som si do smrti neodpustil. Radšej zjem celú uncu vajíčok černožienok, ako by ma mala poraziť.

Konečne vyhlásil profesor aj štvrtú úlohu. Máme napísať básničku, ktorú by hovoril Múdry klobúk pri svojom prejave. Máme v nej opísať všetky štyri fakulty. To sa teda extrémne "teším", rýmovačky sú stratou času. A navyše - predsa mám skúšky NKÚ! Ako to mohli dať teraz, keď je štúdium teraz také extrémne náročné?

Po večeri som išiel na záchody, kde som si opláchol tvár studenou vodou. Keď som vyšiel, bola už večierka. Vyšiel som teda zo žalárov do vstupnej siene, kde som stretol Alashamu, ktorá bola viditeľne rozrušená. Keď som sa jej opýtal, čo sa deje, vysvetlila mi, že je na príčine Gina. Vraj napadla študentku - Sayuri. Keďže viem, aká je povesť Giny, okamžite som sa vydal ju hľadať. Prešiel som všetky poschodia, no po nej ani stopy. Vyšiel som na strechy, prehľadal som tajné miestnosti, prešiel popri sklenníkoch. Začalo pršať. Metalo blesky a radšej som zaliezol cez nádvorie dnu. Potom ma napadlo ísť sa pozrieť do východného krídla. A v tom som ju zbadal cez oblúk v stene - bola presne v učebni pri Thruffleho kabinete. Okamžite som na ňu použil zaklínadlo rôsolovitých nôh a utekal pre pomoc..

.. Dobehol som k ošetrovni a zabúchal. Otvorila mi Sayaka. Rýchlo som jej oznámil, čo sa deje a ona mi s podivným pokojom v hlase a úsmevom na tvári povedala, že "A čo má byť? Vieme, kde ju hľadať" a zabuchla mi pred nosom. Toto ma šokovalo zo všetkého najviac. Okamžite som sa rozbehol späť k Thruffleho kabinetu a našiel som Ginu - ako leží na zemi v nešťastnej pozícií.

Rýchlo som sa jej ospravedlnil a vysvetlil som jej, že som konal unáhlene. Ona si myslela dokonca, že ju napadla Katie. Prečo by ju napádala Katie? - hmýrilo mi hlavou. Pomohol som jej vstať. Povedala mi, že ju napadla Sayuri odhadzovacím, a Gina jej len chcela vziať prútik, aby ju nemohla ďalej napádať. Neveril som jej ani slovo, až potom, čo povedala: "Stejně by mi to nik neuvěřil.". Zamyslel som sa nad jej slovami a chvíľu premýšľal. Pozoroval som tú ženu a myseľ mi pracovala na plné obrátky.

"Ľudia sa menia.. ," ozval sa mi podivný hlások svedomia v mojej hlave.
"Jej otec stál proti tebe na súde!" ozval sa druhý hlások v hlave.
"Áno, ale bol to jej otec, nie ona," ozval sa znova prvý hlas.

Podozrievavo som si ju premeral a pozrel sa na jej prútik v ruke. Keby chcela, už by ma bola dávno začarovala, alebo by prinajmenšom použila zastieracie zaklínadlo. Asi som sa zbláznil, ale uveril som jej. Podal som jej ruku a pomohol jej prísť až na ošetrovňu. Bola tam iba Sayaka. Ošetrila Ginu a nič viac k tomu nepovedala. Zdalo sa mi čudné, že tam nebola aspoň Alashama. Ešte čudnejšie bolo to, čo sa stalo na chodbe.

Spomenul som pred Ginou Coleovo meno - James Cole, ten ktorý ma uniesol. V tej chvíli ju myklo a vyzerala čudne. Spýtal som sa jej, čo jej je a na to mi povedala, že - James je preč a s ním aj moja minulosť. Opýtal som sa jej, či sa naozaj zmenila. V tej chvíli mi pozrela priamo do očí a povedala, že áno. Mám z nej zmiešané pocity. Buď to iba skvele hrá, alebo sa naozaj zmenila..

Po chvíli rozhovoru som sa s ňou rozlúčil a kráčal do klubovne. Bez mihnutia oka som kráčal až k dverám svojej spálne, odomkol som, vošiel som a znovu som za sebou zamkol. Rozsvietil som si lucernu a teraz píšem tieto riadky. Denníček - ani nevieš aké zmiešané pocity mám v tejto chvíli. Mám veriť Gine? Nie je to až priveľmi riskantné? Vyzerá to tak, že tých prekvapení ma čaká v budúcej dobe ešte viac, ako som si myslel..
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Say Say | 11. března 2013 v 7:47 | Reagovat

Já jí taky věřila ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama