Tretia úloha

9. března 2013 v 20:50 | Anthony Poul |  Piaty ročník
Dnes som sa zobudil trochu neskôr. Včera večer som si ešte poupratoval izbu, bol tam hrozný neporiadok, ešte, že poznám to upratovacie kúzlo. Zišiel som dolu na raňajky, túlal som sa po chodbách, znovu sám..



Zo zamyslenia ma vyrušil hlas z rozhlasu: profesor Aquarin ohlasoval začiatok súťaže pred obedom. Zišiel som teda popri sklenníkoch a ohradách pre zvieratá až dolu k vyhradenému areálu, kde sa súťaž mala konať. Hrala sa dáma - klasická hra, ktorá vyžaduje taktiku. Aniyah hrala dobre, profesor Aquarin bol však lepší. Nakoniec sme si pripísali dva body - lepšie ako nič.
*prilepená fotografia*

Po našej hre som si sadol na lavičku. Teraz tu sledujem zápas medzi Sayakou a týmom Hanny Deshanel. Cítim sa tak sám, aj keď ma obklopuje množstvo ľudí. Prečo je to tak? Prečo mám pocit, že ma už každý nahradil niekým iným? Nezáleží im už na mne..

Cítim potrebu písať sem, denníček. Jedine tu si to môžem povedať rovno od srdca. Strácam v ľuďoch dôveru, cítim, že sa začínam uzatvárať. Stáva sa zo mňa zamknutá truhlica, ktorá obsahuje ďalšiu zamknutá truhlicu, a tá druhá tretiu, tretia štvrtú.. Bojím sa, že nakoniec sa zo mňa stane duša z ľadu a kameňa neschopná emócií.

Na modrej oblohe sa sem tam pohybuje biely chumáč mraku, o tvár sa mi kde-tu oprie slabý vánok a slnko ma šteklí na tvári, akoby sa mi chcel vysmiať. Je ťažké, čerpať optimizmus z ničoho. Hľadím na chrbát Aniyah, ale uvedomujem si, že ani ona na mňa nemá veľa času. Dôležité je vytrvať? Ale čo ak sa človek vzďaluje od spoločnosti a uvedomí si to neskoro?

Akurát priletel Thomas Walker. Že má tú odvahu, keď mu už raz metlu zhabali. Keď sa tak na to všetko dívam, mám pocit, že sa topím vo vode, v ktorej je rozmiešané šťastie, akurát, že ho pijú plnými dúškami ostatní a ja klesám ku dnu, vydýchavajúc posledné zbytky kyslíku z pľúc do priezračnej vody, ktorá sa raz stane mojou záhubou.

Najťažšie je sledovať všetkých, ktorí mi boli blízkymi a odrazu sa stali veľmi vzdialenými..


*rozmazané fľaky, akoby od sĺz*

Na dnes končím denníček, možno ešte niečo večer dopíšem..
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jake Jake | 9. března 2013 v 22:28 | Reagovat

Snad tu nebude další sebevražda :/

2 Black Black | 9. března 2013 v 23:35 | Reagovat

Teraz keď to má tak dobre rozohraté? :-)) Neblázni..

3 anthonypoul anthonypoul | 9. března 2013 v 23:41 | Reagovat

Žiadna samovražda! :D Fujky! To sa radšej nechám zabiť, než by som sa zabíjal ja.. a tak skoro to nebude :P Ešte vás budem po večierke naháňať minimálne dva herné roky! :D

4 Black Black | 10. března 2013 v 0:12 | Reagovat

No, to rád počujem :-)) Ja som dal Poulovi na začiatku roka veľmi unáhlený sľub (sakra, preklínam to, keď píšem rýchlejšie ako myslím!) že po večierke ma už neuvidí, našťastie to platí len pre 1. ročník.. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama